Nemusí ísť len o obavy z márnotratnosti potomkov. Zverenecký fond ponúka viac možností, ktoré sú šité na mieru konkrétnej rodiny alebo konkrétneho majetku.
Zakladateľov rodinných firiem na Slovensku brzdí zastaraná legislatíva. Cenné aktíva preto presúvajú pod zahraničnú jurisdickiu, napríklad do Čiech. Michal Šubín je jedným z prvých, ktorí začali na Slovensku zakladať pre podnikateľov Zverenecké fondy. Vysvetluje, prečo a ako slovenskí podnikatelia presúvajú rodinné striebro do českých fondov.
Koľko máte klientov?
V súčasnej dobe pracujeme pre viac ako tri desiatky slovenských a českých rodín, spravujeme osem zvereneckých fondov a rodinných nadácií a pracujeme na založení ďalších ôsmich.
Môžem si pod slovom klienti predstaviť miliardárov, ako sú napríklad Jaroslav Haščák alebo Andrej Babiš, o ktorých je verejne známe, že časť svojho majetku vložili do českých zvereneckých fondov?
Môžete, ale bola by to veľmi nepresná predstava. Pomáhame najmä rodinným firmám, ktorých zakladatelia sa snažia zabezpečiť svoj majetok pre ďalšie generácie, na čas, keď tu už nebudú. Môžete si tiež predstaviť ľudí, ktorí vybudovali zbierku umenia a chcú zachovať jej hodnotu, preto že rozdelením medzi dedičov klesne na hodnote a význame. Alebo človeka, ktorý obýva architektonický skvost a nechce rozhádať rodinu tým, že pripadne jednému dedičovi a ostatní budú čakať na vyplatenie.
Na takýto účel predsa slúži závet.
Závet podľa slovenských predpisov ponúka len veľmi obmedzený spôsob, ako nakladať s majetkom, ktorý ste nadobudli. Viete len veľmi limitovane uprednostniť snaživých dedičov a nechať v úzadí tých, ktorí len čakajú so založenými rukami. A už vôbec ho nemôžete venovať vnukom a vnučkám, ktorých osobný rozvoj by ste chceli podporiť napríklad zaplatením vzdelania.
Prečo nie?
Slovenské predpisy poznajú kategóriu „neopomenuteľný dedič“. Ide napríklad o vaše deti, ktoré nemôžete z dedenia vynechať, prípadne je to právne veľmi komplikované, s neistým výsledkom. Do závetu tiež nemôžete napísať, že vaše deti, ich deti a ďalšie generácie majú vašu vzácnu zbierku slovenských kubistov udržiavať pohromade a raz za dva roky ju prenajať galérii za cenu obvyklú na trhu. Podľa zákona totiž musí predmet dedenia patriť konkrétnej osobe.
Ak teda zbierku nechcem rozdeliť, musím ju dať konkrétnemu dedičovi, čo môžu ostatní vnímať ako krivdu.
Presne. To isté platí, ak by ste chceli tohto dediča zaviazať, ako môže alebo nemôže nakladať so zbierkou či s výnosmi z jej predaja. Slovenská legislatíva dnes jednoducho nepočíta s tým, že rodina môže mať po smrti zakladateľa nejaký spoločný majetok, ktorý chce naprieč generáciami zveľaďovať ďalej, aby slúžil jej potrebám.
Problém je teda zákon?
Áno. Otázky dedenia u nás upravuje Občiansky zákonník, ktorý má takmer šesťdesiat rokov. V mnohých oblastiach už teda nekorešponduje s potrebami dnešnej spoločnosti. Iné krajiny majú možnosti dedenia upravené oveľa pestrejšie, napríklad v Rakúsku poznajú rodinné nadácie, v anglosaskom svete majú už viac ako storočnú históriu trusty. Česká republika sa už tiež vydala touto cestou – v roku 2014 rekodifikovali Občiansky zákonník a zaviedli do neho zverenecké fondy po vzore kanadského Quebecu.
Ktorú možnosť ponúkate slovenským klientom vy?
To záleží na potrebách klienta, ale primárne sa orientujeme na české zverenecké a nadačné fondy, najmä pre legislatívnu, jazykovú a kultúrnu príbuznosť. Tamojšie predpisy sú účinné už sedem rokov, za tú dobu vychytali chyby v legislatíve, získali aplikačnú prax a dnes ide o štandardne používaný nástroj, o ktorý majú záujem aj slovenskí klienti.
Koľko ľudí už má vytvorený český zverenecký fond?
Myslím, že tamojšie súdy registrujú približne šesť až sedemtisíc fondov. Netrúfnem si odhadnúť, koľko z nich založili slovenskí občania, ale budú to určite vyššie desiatky osôb. Rozhodne to však začína byť horúca téma aj u nás.
Prečo?
Vzhľadom na množstvo rodinných firiem, ktoré na Slovensku riešia medzigeneračné nástupníctvo. Klienti v dobrom hľadajú spôsob, ako ochrániť a slobodne naložiť s vlastným majetkom. Mnohí sa boja, že deti budú žiť nad pomery, majetok rýchlo minú a ohrozia tým samy seba. Stratia morálku, motiváciu, chuť niečo dosiahnuť. A čo je najhoršie, že budú negatívnym vzorom pre ďalšie generácie, ktoré budú vidieť, že „môj tatko má všetkého dosť, hoci nič nerobí“. Ale nemusí ísť len o obavy z márnotratnosti potomkov. Zverenecký fond ponúka viac možností, ktoré sú šité na mieru konkrétnej rodiny a konkrétneho majetku.
Ako teda funguje zverenecký fond?
Fond sa zakladá vo forme notárskej zápisnice a jeho zakladateľ doň prevedie svoj majetok alebo jeho časť. Môžu to byť napríklad akcie rodinnej firmy, nehnuteľnosti, zbierka obrazov alebo historických vozidiel. Základom je štatút, v ktorom určíte, čo presne sa má s majetkom a jeho prírastkami vo fonde diať a za akých podmienok. Vyberiete správcu, ktorý bude fond spravovať v súlade so štatútom, a ľudí, ktorí budú dohliadať na dodržiavanie štatútu, napríklad rodinnú radu alebo protektorov. A napokon určíte beneficientov, tzv. „obmyslených“, ktorí budú z fondu profitovať.
Prečo sa beneficienti volajú „obmyslení“?
Pretože na nich myslíte pri nastavení fondu a profitujú z jeho aktív. Zriadením fondu ste sa od svojho majetku odstrihli. Majetok ďalej funguje samostatne a v súlade s pravidlami, ktoré sú stanovené štatútom. Fond nemá právnu subjektivitu a nemá konkrétneho vlastníka, takže majetok v ňom nepodlieha dedeniu a ani si ho nemôžu rozobrať vaši budúci veritelia, prípadne veritelia obmyslených.
Fungujú zverenecké fondy ako útočisko, do ktorého si pochybní podnikatelia ukladajú majetok, aby ho ochránili pred prípadným prepadnutím štátu alebo pred veriteľmi?
Je to mylná predstava. Akýkoľvek vklad do fondu môže byť napadnutý na súde, či už veriteľmi, alebo štátom, a súd môže rozhodnúť o tom, že vklad do fondu bol neplatný. Alebo naopak. Kto chce ukryť alebo vyviesť majetok získaný podvodmi, respektíve inou trestnou činnosťou, ten má dnes už dnes na výber viaceré právne možnosti. Zverenecké fondy tieto možnosti nijak nemenia ani nerozširujú. Rozhodne nepozorujeme snahu zneužívať zverenecké fondy viac, ako je to pri iných právnych inštrumentoch.
Poznáte v Českej republike spor, keď niekto na súde odporoval vklad majetku do zvereneckého fondu?
Áno, v Českej republike už súdy riešia spor, či mohol byť majetok vyčlenený do zvereneckého fondu pre podozrenie zo schovávania majetku pred veriteľmi. Platí, že súd môže vyhlásiť prevod majetku za neplatný.
Čo môže pri rýchlosti súdov trvať roky…
Opakujem, že podobne ako iné právne inštitúty, aj zverenecké fondy je možné zneužiť na nekalé účely, ale možnosti podvodníkov sa ich zriadením zásadne nemenia ani nerozširujú. A podotýkam, že hovoríme o českých súdoch, ktoré fungujú rýchlejšie ako tie slovenské.Uvediem konkrétny príklad. Klient vyčlenil do fondu peniaze na podporu vzdelávania svojich potomkov. Ak niektorý pôjde na vysokú školu, každý mesiac dostane príspevok na život. Jeho výška bude závisieť od prospechu. Čím lepšie známky, tým väčší príspevok. Sumy sú nastavené ako násobok priemernej mzdy v hospodárstve. Ak urobí vedeckú prácu, získa finančný bonus. Objem peňazí je nastavený primerane potrebám mladého človeka a relatívne skromne, aby bol fond udržateľný na niekoľko generácií aj v prípade, že sa firme, ktorej akcie sú vložené do fondu, nebude dariť. Toto je súčasne príklad postupu, ktorý závet neumožňuje.
Aké presné a aké prísne môžu alebo musia byť podmienky pre beneficientov na získanie profitu z fondu?
Štatút môže byť špecifický aj všeobecný. Napríklad: jeden zo štatútov, ktorý sme pripravovali, hovorí, že rodina si na konci roka vyplatí 90 percent zisku firmy, ktorej akcie sú vo fonde, no ak sa firme nedarí, môžu si vyplatiť len polovicu zisku a ak je na tom firma ešte horšie, tak nič. Podmienky rozhodne nesmú byť vydieračské, v rozpore s dobrými mravmi či dokonca porušujúce základné ľudské práva a slobody. Nemôžete napríklad uložiť podmienku, že beneficient bude mať príjem z fondu len v prípade, že si vezme manželku alebo manžela rovnakej pleti, národnosti alebo vierovyznania ako zakladateľ a podobne.
Štatúty zvereneckých fondov, do ktorých zaparkoval“ svoj majetok český expremiér Andrej Babiš, sa dostali na verejnosť. Ako sú tieto citlivé informácie chránené?
Fondy a ich štatúty registrujú v Českej republike súdy. V registri fondov je verejným údajom len názov fondu, meno správcu a jeho doručovacia adresa. Štatúty a ich obsah sú, samozrejme, neverejné. Tie Babišove sa mohli dostať na verejnosť preto, že je verejne činná osoba a úrady boli povinné vydať štatút na základe žiadosti o slobodný prístup k informáciám. Respektíve v jeho prípade prebiehalo trestné stíhanie a úrady boli povinné štatút orgánom činným v trestnom konaní, odkiaľ mohol uniknúť.
Kto sú správcovia fondov? V českých registroch sú medzi nimi zväčša advokáti, právnici, ale tiež finanční poradcovia.
Správcom môže byť len fyzická osoba. Mali by to byť ľudia, ktorí majú skúsenosť s fungovaním zvereneckých fondov a poznajú ciele zakladateľa. Rovnako by mali poznať prostredie rodiny či okolia zakladateľa. Je to komerčná činnosť za poplatok, výška závisí od účelu zvereneckého fondu.
Podľa čoho si zakladatelia vyberajú správcov?
Podľa ich skúseností či dôveryhodnosti. Chúlostivé na zvereneckej správe je to, že ako zakladateľ sa vzdávate vlastníctva a zverujete majetok do správy tretej osobe. Je preto nesmierne dôležité, aby ste si vybrali dôveryhodného správcu a kvalitne nastavili štatút. Pravidlá zvereneckého fondu musia byť dobre premyslené, aby ste eliminovali chyby a zlyhania do ďalekej budúcnosti. Fondy zakladajú ľudia zväčša v slnečných časoch, no ideálne je počítať s rôznymi scenármi vývoja na úrovni rodiny, ale aj krajiny. Spomínam si, že v jednom štatúte sme počítali aj s možnosťou, že dôjde k znárodňovaniu súkromného vlastníctva. Správca dostal v takom prípade právo a povinnosť presunúť vlastníctvo do inej bezpečnej právnej štruktúry.
Môže majetok rodiny ovládnuť správca a využívať ho vo svoj prospech?
Postavenie správcu je veľmi silné, dá sa však obmedziť kontrolnými mechanizmami. Tradične sú napríklad akékoľvek finančné plnenia v prospech správcu prísne kontrolované pravidlami stanovenými štatútom. Správca síce navonok vystupuje ako vlastník fondu, dá sa to porovnať tiež s postavením jediného konateľa firmy, vnútorne sa však musí riadiť výlučne štatútom. Ak ho poruší, zodpovedá sa beneficientom pred súdom, pričom za porušenia alebo chyby ručí celým svojím majetkom.
Ten môže byť zanedbateľný v porovnaní so zvereným majetkom, ktorý by mohol previesť na inú osobu…
Ako zakladateľ určite nemôžete vsadiť všetko len na to, že správca bude anjel. Tým, že má veľkú autonómiu a kompetencie, mal by byť adekvátne pod kontrolou tretích osôb. Zväčša ide o členov rodiny, prípadne aj samotných beneficientov, ktorí sú informovaní o všetkých krokoch správcu. Navyše podľa zákona môžu beneficienti správcu kedykoľvek odvolať bez udania dôvodu a menovať nového. Ak na fond dohliada takáto rodinná rada, odporúčam, aby mala jasné pravidlá fungovania, ako sú rokovací poriadok, spôsob hlasovania, akou väčšinou sa prijímajú rozhodnutia, ako sa obsadzujú noví členovia rady a podobne. Je tiež vhodné, aby bola kontrola nastavená aj na inej úrovni, napríklad cez rodinných príslušníkov v dozorných radách spoločností, ktorých majetok je súčasťou fondu. Tieto kontrolné mechanizmy by v ideálnom prípade nemali byť nikdy aktivované.
Zachytili ste nejaké snahy zakotviť zverenecké fondy aj v slovenskej legislatíve?
Ak mám dobré informácie, ministerstvo spravodlivosti pracuje na rekodifikácii Občianskeho zákonníka, ktorý by mal zmodernizovať aj otázky dedenia a zaviesť podobný inštitút, ako sú zverenecké fondy. Mám tým na mysli inštitút rodinnej nadácie, ktorý sa etabloval najmä v Rakúsku.
Zdroj: Forbes 2/2022
